Slávni vynálezcovia - Štefan Anián Jedlík

Štefan Anián Jedlík

Narodil sa 11. januára 1800 v Zemnom pri Komárne, kde sa jeho otec vysťahoval za chlebom z Liptova. Po stredoškolskom štúdiu v Trnave a Bratislave vstúpil do rehole v zadunajskej Pannonhalme a súčasne študoval na peštianskej univerzite matematiku a fyziku. Po získaní doktorátu (1822) pôsobil ako profesor fyziky na gymnáziu v Rábe a v rokoch 1829 – 1840 na Kráľovskej akadémii v Bratislave. Odtiaľ odišiel za profesora fyziky na peštiansku univerzitu (1840 – 1878), kde bol i rektorom.

 

Už počas pôsobenia v Rábe zostrojil roku 1830 malý pohyblivý elektromagnet, ktorý bol v podstate elektromotorom a slúžil mu na hodinách fyziky na experimenty. Na bratislavskej Kráľovskej akadémii skonštruoval roku 1840 magnetický čap, ktorý sa neskôr stal základnou súčasťou elektrického rušňa. Z tohto obdobia pochádza aj jeho unikátny prístroj na rezanie veľmi jemných optických mriežok a dômyselné zariadenie na výrobu sódovej vody.

Jedlík obohatil vedu a techniku desiatkami vynálezov a zlepšení (niektoré maďarské pramene ich uvádzajú osemdesiat). Z najvýznamnejších treba spomenúť tzv. rúrkový zberač blesku, ktorý skonštruoval z viacerých leidenských fliaš, nový typ kondenzátora, zaoberal sa tiež zdokonalením galvanických článkov. Jedlík bol vynikajúcim experimentátorom, o čom podáva dôkazy najmä jeho veľká učebnica fyziky (Tentamen publicum a physica, Pešť 1845), ktorú rozdelil do dvoch častí: I. všeobecné vlastnosti telies, II. statika a mechanika.

V dodatku je náuka o kmitaní a akustike. Zmysel a cieľ fyziky videl vo výskume síl, ako aj vo výskume takých zákonov prírody, „ktoré zapríčiňujú vznik spomenutých javov“, ako napísal v úvode učebnice. Jedlík bol presvedčený o možnosti štiepenia atómov, i keď vtedajšie oficiálne stanovisko hovorilo o nedeliteľnosti atómu. Na svetovej výstave vo Viedni (1873) Jedlíka vyznamenali medailou za pokrok (na návrh W. Siemensa).

Vychoval generácie fyzikov a inžinierov, ale najväčšie zásluhy získal v období po roku 1850, ktoré v jeho živote možno charakterizovať ako obdobie hľadania najdokonalejšieho zdroja prúdu prípadne napätia. Podľa odborných prameňov princíp dynama sa u Jedlíka vynoril už roku 1858 a možno i skôr. Z tohto obdobia pochádza jeho najvýznamnejší vynález – prototyp unipolárneho dynama. Je vari zbytočné prízvukovať, aký veľký význam má tento vynález. Aj Jedlík bol o tom presvedčený, svoj vynález však nepublikoval, hoci je isté, že ak aj nie skôr, tak roku 1861 bol už prístroj hotový, kým Siemens a Wheastone začali až roku 1866 spor o prioritu. Odborná svetová literatúra pripisuje vynález dynama dokonca trom veľkým priekopníkom: profesorovi londýnskej univerzity W. Riechiemu, ruskému vedcovi B. S. Jacobimu a nemeckému inžinierovi W. Siemensovi, ktorý v Berlíne založil továreň ako základ veľkého elektrotechnického koncernu. Po Siemensovi nazvali neskôr aj hlavnú jednotku elektrickej vodivosti. Skutočnosťou však zostáva, že najmenej štyri roky pred Siemensom skonštruoval dynamo Jedlík, svoj vynález si však nedal patentovať, a tak v učebniciach fyziky a  encyklopédiách by sme pri tomto vynáleze darmo hľadali meno nášho rodáka.

Dožil sa však úctyhodného veku a zomrel 12. decembra 1895 v Rábe (dnes Györ).

ÚPV na sociálnych sieťach
Staňte sa naším fanúšikom na facebooku