Slávni vynálezcovia - Matej Bel

Matej Bel

Matej Bell - polyhistorNarodil sa 24. marca 1684 v Očovej pri Zvolenev rodine mäsiara – poddaného. Už v škole v Lučenci a Kalinove vynikal ako nadaný chlapec, ale až na lýceu v Banskej Bystrici a Bratislave našiel predpoklady na budúcu vedeckú prácu. Roku 1704 sa zapísal na nemeckú univerzitu v Halle, kde popri teológii študoval aj dejiny, jazyky a prírodné vedy. A tam ovplyvnený pietizmom našiel svoje miesto. Po skončení vysokoškolských štúdií roku 1708 pôsobil ako evanjelický kňaz v Banskej Bystrici i rektor tamojšieho lýcea. Po potlačení Rákocziho povstania proti Viedni, s ktorým sympatizoval, odsúdili ho na smrť, no neskôr ho omilostili.

Roztrpčený Bel prijal roku 1714 miesto rektora na lýceu v Bratislave. A práve účinkovanie v tomto meste znamenalo vrchol jeho vedeckej práce. Tam začal roku 1722 vydávať bratislavské noviny Nova Posoniensia a pripravoval podrobné spracovanie vlastivedných poznatkov o celom Uhorsku. Cisár Karol III., nadšený jeho vedeckovýskumným programom, mu udelil podporu 400 zlatých ročne (dostal ju však iba raz) a poveril známeho kartografa Samuela Makovíniho, tiež Slováka, aby do vznikajúceho diela pripravil potrebné mapy.

Projektom na napísanie náročného diela bola jeho práca Hungariae antiquae et novae prodromus (Posol starého a nového Uhorska) z roku 1723, ktorá predstavuje podrobný plán vlastivedného výskumu Uhorska, a neskôr Adparatus ad historiam Hungariae (Príprava k dejinám Uhorska) z rokov 1735 – 1746.

Roku 1735 vyšiel vo Viedni prvý zväzok celoživotného diela Mateja Bela Notitia, ktoré ho preslávilo v celom vtedajšom učenom svete. Toto Belovo vrcholné vlastivedné dielo Notitia Hungariae novae historico-geographica (Historicko-zemepisné poznatky o novom Uhorsku) zahŕňalo historické, zemepisné, národopisné a prírodovedné poznatky o jednotlivých stoliciach vtedajšieho Uhorska. Z veľkého projektu vyšli štyri zväzky, a to – čo pre nás má veľký význam – o Bratislavskej, Turčianskej, Zvolenskej a Liptovskej stolici, ďalej o Peštianskej, Šoltskej, Pilišskej, Novohradskej, Tekovskej, Nitrianskej a Hontianskej stolici. Ostatné zväzky zostali len v rukopise, podobne aj jeho ďalšie významné dielo Tractatus de re rustica Hungarorum (Rozprava o poľnohospodárstve Uhorska), v ktorom sú zaujímavé a cenné údaje aj o živote slovenských roľníkov a ich práci.

O všestranných Belových záujmoch svedčí aj jeho gramatika nemeckého a maďarského jazyka. A hoci bol uhorským vlastencom, čo v období jeho života bolo akosi zákonité, nezakrýval svoj slovenský pôvod a uvedomenie.

Vo svojich dielach hrdo zdôrazňoval starobylý pôvod Slovákov, bránil ich rovnoprávne postavenie a obdivoval ich húževnatosť a reč. Najkrajšie hovorí o tom v úvode k Doležalovej gramatike Grammatica Slavico-Bohemica (Gramatika slovensko-česká) z roku 1746: „Slovenský jazyk, ktorého gramatiku teraz verejnosti predkladáme, a tebe, učený čitateľ, odporúčame, zodpovedá nielen starobylosti národa, ale aj jeho duchovným schopnostiam: vyniká totiž nielen starobylosťou, ale aj prekvapujúcim bohatstvom dikcie a dôstojnosťou. Z vlastnej skúsenosti dokladám, lebo sám som jednak milovníkom, jednak znalcom česko-slovenského jazyka, že jedine náš jazyk môže s krásou všetkých európskych jazykov nielen súťažiť, ale ich aj prevýšiť.“

Tak sa vyznal z obdivu k našej reči .Magnum decus Hungariae – vyše pol storočia pred Antonom Bernolákom a takmer sto rokov pred Ľudovítom Štúrom a jeho spolupracovníkmi. Matej Bel patril k najväčším osobnostiam kultúrneho a vedeckého života Uhorska v 18. storočí. Súčasníci ho pre veľkú učenosť a bohaté dielo nazývali „veľkou ozdobou Uhorska“, najslávnejším a najdokonalejším polyhistorom. Zahraničné učené spoločnosti a akadémie – londýnska, berlínska, jenská a olomoucká – ho poctili svojím členstvom. Pápež Kliment XII. Udelil protestantovi Belovi zlatú medailu a cisár Karol VI. ho povýšil do šľachtického stavu.

Vzdelaní Slováci boli hrdí na svojho slávneho rodáka. Rozsiahle zväzky Belových diel ešte aj dnes vzbudzujú náš obdiv. Bol to najplodnejší slovenský vedec svojich čias. Zomrel náhle 29. augusta 1749, keď sa vracal z Nemecka do svojej Bratislavy.

 

ÚPV na sociálnych sieťach
Staňte sa naším fanúšikom na facebooku