Slávni vynálezcovia - Jozef Maximilián Petzval

Jozef Maximilián Petzval

Narodil sa 6. januára 1807 v Spišskej Belej v rodine učiteľa. Po základnej škole v Podolínci navštevoval gymnázium v Levoči. V štvrtej triede mal najväčšie starosti s matematikou a hrozilo mu remeslo. Nakoniec reparát urobil a matematika ho potom sprevádzala po celý jeho plodný život.

Po štúdiu filozofie na peštianskej univerzite šiel študovať na tamojší Institutum geometricum, kde v roku 1828 získal diplom inžiniera a v roku 1832 doktorát. Vo veku dvadsaťosem rokov ho vymenovali za suplujúceho profesora matematiky, mechaniky a geometrie na univerzite v Pešti (1835). Chýr o vynikajúcom „maďarskom“ matematikovi sa dostal do vládnucej Viedne, odkiaľ ho roku 1837 povolali na katedru matematiky tamojšej univerzity. Veľké objavy v dvadsiatych a tridsiatych rokoch minulého storočia signalizovali netušený rozmach vedy a techniky. Francúz L. J. Daguerre ohromil svojím vynálezom dagerotypie, ako sa vtedy nazýval fotografický proces. Tento prevratný vynález mal však ešte veľa problémov a nedostatkov. Najväčším bola malá svetelnosť objektívov – približne 1 : 15  – a teda aj dlhý expozičný čas päť až šesť minút. Petzval vedel, že tento problém fotografického objektívu môže vyriešiť iba vynikajúci matematik a fyzik, lebo bolo treba matematicky vyjadriť svetelný lúč, prepočítať jeho vlastnosti pri prechode rozličným prostredím, určiť tvar i kvalitu prostredí a donútiť lúč po rozličných úpravách urobiť určité úlohy, napr. zapísať obraz na citlivú vrstvu fotografickej platne, zväčšiť obraz pozorovaného predmetu v ďalekohľade a podobne. V zrušenom kláštore pod viedenským Kahlenbergom, kde sa Petzval ubytoval, si zriadil mechanickú dielňu a laboratórium. Tam sa v roku 1839 zoznámil s Daguerrovým vynálezom a na podnet profesora V. Ettinghausena sa pustil riešiť veľký problém…

Za necelý rok na základe vedeckých výpočtov skonštruoval objektív, ktorý bol na vtedajšie časy priam zázrakom. Dokonale ostro kreslil a mal takú svetelnosť, že minútové expozície skrátil na sekundové. Bol to objektív nesymetrický, pozostávajúci z dvoch skupín achromatických šošoviek, bol teda štvoršošovkový. Petzval vedel, že len nové optické sklá umožnia konštruovať dokonalejšie objektívy, a trvalo takmer pol storočia, kým ich v Jene začali vyrábať.

V roku 1843 začal Petzval zlepšovať ďalekohľad a mikroskop. Po zdĺhavých výpočtoch zistil, že objektív i okulár sa musia skladať z troch šošoviek, a tak vyriešil princíp dnešného divadelného ďalekohľadu.

Potom vážne pomýšľal skonštruovať elektrický svetlomet pre vojenskú techniku. V tom čase sa už Petzvalove fotoobjektívy dostali na svetové trhy, a to zásluhou podnikavého viedenského optika F. Voigtländera, ktorý ich sériovo vyrábal. Na parížskej výstave Petzval získal za ne striebornú medailu.

Najslávnejšie svetové univerzity vymenovali nášho rodáka za svojho čestného člena. Medzi nimi aj Jednota českých matematikov v Prahe v roku 1881. Petzval sa zaradil po boku Daguerra a Niepcea ako spoluobjaviteľ fotografie z fyzikálnej stránky. Významný bol aj jeho prínos do hudobnej teórie a akustiky i astrofotografie. Zanechal deväťdesiat významných vedeckých prác a štúdií v nemčine. Po vyfotografovaní odvrátenej strany Mesiaca jeden kráter v blízkosti južného pólu nazvali jeho menom.

Zomrel 17. septembra 1891 vo Viedni.

 

ÚPV na sociálnych sieťach
Staňte sa naším fanúšikom na facebooku