Slávni vynálezcovia - Jozef Karol Hell

Jozef Karol Hell

Narodil sa 15. mája 1713 v Banskej Štiavnici. Roku 1737 začal študovať na banskej škole mechaniku a hydrauliku u profesora Samuela Mikovíniho. Od roku 1744 bol strojmajstrom, neskôr hlavným banským strojmajstrom v banskoštiavnických baniach.

Slovenské rudné bane mali v minulých storočiach dôležité postavenie najmä v ťažbe medi, striebra a zlata. Napríklad banskoštiavnický revír dodával v 14. storočí až štvrtinu svetovej produkcie striebra a neskoršie stredoveké bane patrili medzi hlavných dodávateľov medi. Slávna tradícia štiavnického baníctva je spätá aj s celým radom svetových technických prvenstiev.

V roku 1564 mali prvé banské vozíky, tzv. rizne. V roku 1627 tirolský strelmajster Gašpar Weindl urobil v hornej bíberovej štôlni prvý odstrel hornín pušným prachom na svete.

V roku 1721 pracoval v Novej Bani na európskom kontinente prvý atmosférický parný stroj anglického konštruktéra Isaaca Pottera. Štiavnické bane patrili k prvým na svete, v ktorých sa zaviedlo banské mapovanie (1535). A už od roku 1735 mala Banská Štiavnica prvú odbornú a neskôr od roku 1763 vysokú školu banskú, jednu z prvých na svete.

Koncom 17. storočia začali v Banskej Štiavnici veľkorysú stavbu údolných priehrad na zabezpečenie úžitkovej vody v množstve sedem miliónov kubických metrov zo 60 kilometrov dlhých zberných jarkov, 16 nádrží a ďalších jarkov v dĺžke 35 km. Tieto zariadenia boli v tom čase na svete jedinečné dômyselnou sústavou vodných zdrojov a zabezpečovali celoročný vodný pohon pre banské čerpadlá. Vodné nádrže, z ktorých sa niektoré zachovali dodnes – Počúvalské, Kolpašské, Hodrušské, Rychňavské jazero, Klinger a ďalšie – pripomínajú tento unikátny vodohospodársky systém, ktorý bol celoživotným dielom Mateja Kornela Hella (1653 – 1743).

V otcovom priekopníckom diele pokračoval jeho syn Jozef Karol Hell, ktorý sa preslávil dômyselnými banskými strojmi a čerpadlami. V polovici 18. storočia bola väčšina slovenských rudných baní zatopená vodou, lebo ustavičné vojny a morové epidémie spôsobili úpadok ťažby. Vtedajší primitívny spôsob čerpania vody z baní na ich odvodnenie nestačil, navyše vyžadoval veľa ľudí a koní na pohon gápľov. Ľudia vynášali vodu ručne v kožených vakoch, neskôr ju vyťahovali šliapacími kolesami a gápľami a ani povestné atmosférické čerpacie stroje Angličana Isaaca Pottera nestačili odčerpávať spodné vody. Čo nedokázali anglické „ohňové“ stroje, dokázali čerpacie stroje mladého inžiniera Hella. Už dvadsaťpäťročný postavil drevený vahadlový čerpací stroj, ktorý za minútu odčerpal takmer 200 litrov vody do výšky 80 metrov. Tieto stroje sa stavali vždy dva nad sebou, aby voda odtekajúca z prvého poháňala druhý stroj na princípe pôsobenia hmotnosti vody na cyklické zdvíhanie čerpacieho dvojtyčia. Tieto dômyselné čerpacie stroje, dovtedy vo svete neznáme, spoľahlivo pracovali štyri roky v štiavnickej bani Sieglisberg a odčerpávali banské vody až z hĺbky 162 metrov.

V tom čase však Hell pracoval už na novej, ešte výkonnejšej konštrukcii vzdušných čerpacích strojov (1749 – 1753), z ktorých prvé dva postavili v bani Leopold. Nové stroje sa plne osvedčili, boli veľmi výkonné a mali dlhú životnosť (v jednej bani pracovali vyše 60 rokov). Roku 1770 bolo v prevádzke už osem Hellových strojov, ktorými sa zapísal do dejín svetovej techniky.

Ďalekosiahly prínos Hellovho priekopníckeho diela spočíva najmä v tom, že Hell po prvý raz použil na pohon nový prvok – stlačený vzduch. Jeho myšlienka ožila v 19. storočí v americkej Arizone, kde spodné vody zatopili dve veľké bane. Nasadili tam Hellove čerpadlá, ktoré za pol roka bane vysušili. V Pennsylvánii ich zasa s úspechom použili na čerpanie ropy z veľkej hĺbky. Ich princíp sa vlastne používa aj dnes na ropných poliach, kde sa však už nepracuje so stlačeným vzduchom, ale so stlačeným zemným plynom. Za Hellových čias tento systém nazývali LUFT-Maschine, ale v polovici 19. storočia mu dali v Spojených štátoch názov Air Lift alebo Air Gas. Nik ho však už nespájal s Hellovým menom. Hell skonštruoval aj zariadenie na čistenie vzduchu v baniach a na vháňanie čerstvého vzduchu do podzemných hĺbok. Všetky tieto revolučné zmeny podstatne zlepšili pracovné i sociálne pomery baníkov a, prirodzene, prejavili sa aj vo výnosoch baní. A tak Jozef Karol Hell ako vrchný strojmajster spolu s profesorom Samuelom Mikovínim dovŕšili mechanizáciu banských pohonov a prenikavo sa zaslúžili o rozvoj štiavnického baníctva.

Zomrel 11. marca 1789 v Banskej Štiavnici.

 

ÚPV na sociálnych sieťach
Staňte sa naším fanúšikom na facebooku