Slávni vynálezcovia - Ján Wolfgang Kempelen

Ján Wolfgang Kempelen

Narodil sa 23. januára 1734 v Bratislave ako najmladší z ôsmich detí colného úradníka. Nadaného Wolfganga po základnej škole v rodisku poslali do Rábu (dnes Gyõr) a odtiaľ do Viedne na štúdium filozofie a práva. Kempelen sa po úspešných štúdiách vrátil do Bratislavy a stal sa tajomníkom uhorskej dvornej komory. Tam strávil väčšinu svojho rušného života, ale väčšmi ako úradnícka kariéra zaujímala ho technika a konštruovanie rôznych mechanizmov.

Ako tridsaťročného ho vymenovala Mária Terézia za riaditeľa soľných baní pre celé Uhorsko. Znalosť siedmich rečí mu otvorila dvere na panovnícky dvor, kde ho často poverovali rozmanitými politickými a hospodárskymi úlohami.

Nevšedný technický talent preukázal v celom rade priekopníckych diel. V Banáte zaviedol pestovanie ľanu, v Opatovej vybudoval súkenku. Skonštruoval zvláštne čerpadlo, ktoré zásobovalo Bratislavský hrad vodou z Dunaja. Vo viedenskom Schönbrunne postavil vodomet, architektonicky viedol stavbu Budínskeho hradu, pre ktorý navrhol aj vodovod, a stavbu divadla. Bratislava mu vďačila za pontónový most cez Dunaj a Žitný ostrov za zavodňovacie zariadenie.

O Kempelenovej všestrannosti svedčia jeho vynálezy. Pre invalidov skonštruoval prototypy umelých končatín a pre nevidiacich zvláštny písací stroj, ktorý neskôr daroval nevidomej viedenskej speváčke. Roku 1789 predviedol verejnosti šachový automat, ktorý vyvolal vo svete najviac obdivu, ale i dohadov.

„Senzačný Turek z Bratislavy“ šachistov zvyčajne porazil. Jeho súpermi vraj boli aj takí prominenti ako ruský veľkoknieža Pavol, pruský kráľ Fridrich II., Napoleon a ruská cárovná Katarína II. Automat pozostával z uzavretého stolíka, v ktorom bol dômyselný a zložitý strojový mechanizmus a ten viedol pri ťahu ruku figuríny Turka.

O konštrukcii automatu sa nevie nič konkrétne a jeho osud sa stráca v neurčitom svetle pravdy a legendy. Neskôr automat menil majiteľov a posledná správa o ňom sa zachovala v americkej Philadelphii, kde v polovici 19. storočia zhorel pri požiari. Peniaze, ktoré priniesol „záhadný Turek“, umožnili Kempelenovi experimentovať najmä s tzv. hovoriacim strojom. Myšlienkou jeho konštrukcie sa zaoberal po celý život a aj dnešná moderná veda ho označuje za najvýznamnejší Kempelenov vynález. Hovoriaci automat tvoril akúsi kombináciu mechov a gájd a spočíval na princípe napodobenia hlasových orgánov. Keďže v tom čase boli otázky zvuku, reči a jazyka z fyzikálnej a fonetickej stránky neznámymi pojmami, Kempelen si musel vytvoriť aj určité teoretické základy. V knihe Mechanismus der menschlichen Sprache (Viedeň 1791) jeho poslanie vidí v tom, ako „uľahčiť hluchonemým naučiť sa reč a vyhnúť sa rečovým chybám“.

O jeho živote a diele vyšli mnohé publikácie. Bratislavský novinár a geograf K. G. Windisch napísal v nemčine knižku Listy o šachistovi p. Kempelena (Bratislava 1783), ktorá vzápätí vyšla aj v Anglicku, Holandsku a vo Francúzsku. Maďarský spisovateľ R. Szalatnai napísal o ňom knihu Čarodejník Kempelen (1957) a sto rokov predtým slávny E. A. Poe poviedku Von Kempelen a jeho objav. V dvadsiatych rokoch nakrútili o ňom vo Francúzsku celovečerný film Šach cárovnej.

Zomrel 26. marca 1804 vo Viedni, kde je aj pochovaný.

 

ÚPV na sociálnych sieťach
Staňte sa naším fanúšikom na facebooku