Slávni vynálezcovia - Ján Andrej Segner

Ján Andrej Segner

Narodil sa 9. októbra 1704 v Bratislave v rodine exulanta, ktorého predkovia sa sem prisťahovali v 15. storočí z Talianska. Latinský text na renesančnom dome na Michalskej ulici 7 dodnes oznamuje, že dom bol Segnerovou kúriou a že sa v ňom narodil J. A. Segner. Už na gymnáziu v Bratislave a  Debrecíne prejavil záujem o medicínu a matematiku, a tak sa v roku 1725 zapísal na lekársku fakultu univerzity v Jene, kde navštevoval aj prednášky z fyziky. Tam ho v roku 1730 promovali za doktora medicíny.

Neuspokojil sa s lekárskou praxou v Bratislave a Debrecíne, lebo sa väčšmi cítil fyzikom ako lekárom. Jeho záujem o prírodné vedy podporoval aj cisársky dvorný matematik Samuel Mikovíni, ktorý bol priateľom rodiny Segnerovcov. Roku 1732 sa Segner vrátil do Jeny, kde sa už o rok stal profesorom matematiky a fyziky. Neskôr ho pozvali na univerzitu do Göttingenu, kde prednášal matematiku, fyziku a chémiu. Dvadsaťročné pôsobenie v Göttingene znamenalo vrchol jeho vedeckej práce. Tam sa spriatelil s veľkým matematikom a fyzikom Leonhardom Eulerom, ktorý mu bol radcom, ale aj oponentom. Na jeho odporúčanie sa Segner stal riadnym členom Petrohradskej akadémie vied. Svoje pedagogické krédo vyjadril už roku 1735 v úvode diela Specimen theoriae turbinum: „Pokúsil som sa o to, aby som oddelil zbytočné od podstatného a aby cesta pre tých, čo sa utiekajú k vede, bola čím kratšia…“ Spomedzi jeho 80 diel vyniká najmä učebnica aritmetiky a geometrie, učebnica fyziky. Významný je aj jeho spis – úvod do prírodovedy Einleitung in der Naturlehre (Göttingen 1746) s desiatimi kapitolami. O tom hovorí aj titulný list tretieho doplneného vydania jeho Úvodu do prírodovedy (1770), podľa ktorého Segner bol už v tom čase členom Petrohradskej a Berlínskej akadémie vied a anglickej Kráľovskej spoločnosti.

Od roku 1747 Segner publikoval aj svoje práce z odboru hydrauliky. Z nich k najvýznamnejším patrí dielo Machinae cuiusdam hydraulica theoria (1750). Jeho najznámejší objav vošiel trvalo do dejín fyziky pod názvom Segnerovo koleso. V princípe sa zakladá na účinku reakcie vodného prúdu vody vytekajúcej z valcovitej nádoby, ktorá má v dolnej časti niekoľko vodorovných ramien zahnutých v jednom smere. Voda vytekajúca ramenami rozkrúti pôsobením reaktívnej sily celú nádobu v opačnom smere, ako vyteká. Tento objav sa stal zárodkom neskorších reaktívnych turbín a rakiet. Jeho princíp preštudoval a doplnil L. Euler. Menej známe sú Segnerove práce z ďalších vedných odborov. Zaoberal sa astronómiou, vydal o nej učebnicu a jeho pričinením postavili v Göttingene observatórium. Ako lekár vypracoval zásady správneho regulovania krvného tlaku. Svoje optické názory o teórii vzniku svetla vyjadril v diele De raritate luminis (O výnimočnosti svetla, 1740). Epilógom jeho vedeckej práce boli profesorské roky na univerzite v Halle (1755 – 1777), kde zastával mnohé akademické hodnosti a požíval úctu jedného z najvýznamnejších fyzikov 18. storočia.

Zomrel 5. októbra 1777 v Halle.

 

ÚPV na sociálnych sieťach
Staňte sa naším fanúšikom na facebooku